Prvé dni opäť doma

Po tom čo sme si Elinku doniesli domov / lekár nám ukázal ako Elinku správne držať a ako s ňou cvičiť /  nastala chvíľa očakávania či sa jej stav do pondelka nezhorší. Po tom čo sme ju v byte na zložili na zem, chcela sa rozbehnúť tak ako to zvykla robiť ale potom sa iba sklamane pozrela dozadu na svoje zadné nohy, ktoré ju vôbec nepočúvali. Na 6 týždňov má nariadený prísny "cage rest" ako je doslova napísané v správe. Znamená to, že sa nesmie plaziť po celom byte čo by jej mohlo poškodiť chrbticu, k dispozícii by mala mať priestor zhruba okolo 1x1,5 metra. Zháňali sme vyššiu kovovú ohrádku, avšak tá v nej vzbudzovala panický strach a stúpal jej príliš krvný tlak / čo sa stalo pár krát aj kým bola v nemocnici / po polnočnom telefonáte  nášmu veterinárovi, sme ju napokon dali odpočívať do pelechu a neustále na ňu dohliadali. Dostali sme presný rozpis podávania liekov. Keďže nechcela piť a na infúzie už sme ju nechávať nechceli, dávala som jej piť so striekačkou. Lieky som schovávala do kúska syra, a varila ľahko stráviteľnú stravu čo jej nezaťaží trávanie. Prvú noc som strávila s Elinkou na zemi, ale spať sme nespali, Eli sa neustále budila, keďže brala lieky na povzbudenie močenia, potrebovala často cikať, niekedy sme to stihli do kúpeľne na podložky inokedy som už len vymenila pocikanú podložku v pelechu za čistú. Vedela o tom, že jej treba cikať / čo je skvelá správa / len niekedy to nestihla dať najavo dostatočne skoro. Aj ďaľšie noci sa niesli v podobnom duchu, cez noc som minimálne 7x vstávala a niesla ju do kúpeľne, raz kvôli cikaniu inokedy kvôli vracaniu. Lieky, ktoré aj kvôli infekcii močáku užívala sú veľmi ťažké na žalúdok, a hoci užívala zároveň lieky, ktoré majú žalúdok ochrániť, nepomohlo to a viackrát v noci vracala. V pondelok ráno sa mi zdalo, že pohla chvostíkom - raz ním švihla do boku. Takže keď sme išli  na kontrolu, s radosťou som to lekárovi oznámila, žiaľ nebol to vedomý pohyb ale iba reflex. Napriek tomu, že zlepšenie nenastalo, nenastalo ani zhoršenie - a to bol v našom prípade veľký úspech! Lekár sa rozhodol že s ďaľším mri vyšetrením ešte počkáme, pretože by ju museli opäť uspávať a celý proces liečby by sa opäť spomalil. Urobil opakované neurologické vyšetrenie a potvrdil, že hlboká citlivosť je zachovaná, čo je dobrá správa. Veľmi zvýšený svalový tonus /svalové napätie/ je tiež dôsledkom neurologického poškodenia, a ak sa bude miecha postupne regenerovať mal by tonus časom povoliť. V akej miere sa jej miecha zregeneruje a čo môžem očakávať alebo nakoľko bola poškodená mi nikto povedať nevie, chce to iba čas, trpezlivosť, rehabilitácie / a vieru / U niektorých psíkov sa môže vyvinúť iba tzv.reflexná chôdza nie motorická...

"S tancom ste rozhodne skončili, ak sa objaví motorika a naučí sa opäť chodiť bude mať pravdepodobne trvalo poruchy chôdze a už nebude chodiť tak ako predtým" vyhlásil lekár, keď sa dozvedel, že Eli je tanečníčka. Pretože má doživotný zákaz schodov, skokov, prudkých rotácií... Moja odpoveď však bola, že chcem iba, aby opäť chodila na vlastných labkách bez vozíčka. Nič iné mi netreba.  Po psychickej stránke u nej nastalo zlepšenie,  rodinné prostredie má veľmi pozitívny vplyv, avšak motorika nôh, na ktorú sme tak túžobne čakali, sa stále neobjavila. Do správy bolo uvedené motorika: 0 

Elinku sme vzali na hodinu fyzioterapie, kde bola veľmi milá pani a dovolila mi byť celý čas s ňou. Bola to zároveň tá pani, ktorú som po telefóne prosila, aby Elinku kým bola hospitalizovaná, denne pohladili, pretože veľmi potrebuje cítiť lásku práve teraz. Ona sa usmiala a povedala, že také milé a poslušné psíča by si ihneď vzala domov. A že je to azda najlepší pacient akého mala / čo ma veľmi potešilo / Absolvovali sme laseroterapiu / na liečbu rany na chrbte a dermatitídy okolo zadku / Zároveň mi ukázala ako s ňou cvičiť. Najprv je potrebné zahriatie svalov, potom uvoľnenie napätia masážou svalov aj šliach, a až následne cvičenie s nohami. Toto cvičenie je veľmi dôležité, pretože iba ak sa bude s nohami viakcrát denne cvičiť a budú sa umelo dráždiť reflexné dráhy, iba vtedy si bude jednoducho povedané: mozog pamatať, že zadné nohy stále má a časom ich možno začne používať. Ak by sa s nohami necvičilo, psík by mohol stratiť schopnosť chôdze aj napriek objaveniu sa motoriky. A tak sme dostali postroj na zadné labky, s ktorým chodíme každý deň aspoň na chvíľu von, je to celkom zaberačka na chrbticu, pretože chodíte celý čas zohnutý k zemi. Navyše sa jej pri "ťahaní zadných labiek po zemi" odierajú nožičky, takže ich ošetrujeme. Chrbátik musí byť udržiavaný v teple a suchu, čo znamená že vonku chodíme v kabátiku, keďže má takmer holý chrbátik a je ostrihaná nakrátko. Musím však napísať čo ma hnevá, že som tu v okolí zrejme jediná majiteľka psíka čo zbiera exkrementy. Takže chôdza po priamke a po rovnom povrchu je temer nemožná, kedže na každom desiatom centimetri číhajú exkrementy!  Kiežby to čítali práve tí nezodpovední majitelia, naozaj nie je nič horšie než po príchode domov čistiť nemohúce labky a topánky od h....... aj to je to s čím sa denne potýkame

Kontrola na klinike nás čakala opäť o dva dni.

Pokračovanie v ďaľšom príspevku....

 konečne spinkám v svojom peliešku 

s obľúbenou opičkou pod hlavou 

konečne trochu záujmu v očkách