Býva zvykom, že v predvianočnom čase dávam na blog naše vianočné prianie s Elinkou. Avšak tento rok nám december priniesol tak nečakaný zvrat v našom doterajšom, viacmenej pokojnom, životnom rytme, že som na prianie vôbec nemyslela, jediné na čo som myslela a stále myslím je, aby sa moja Elinka uzdravila a opäť mohla chodiť, vrtieť chvostíkom a smiať sa ako to len ona vie...
Ako už napovedá úvodná fotka, Elinka je po vážnej operácii v intenzívnej domácej liečbe...
Čo sa vlastne stalo, prečo má oholený chrbátik, prečo ju operovali? Nuž moji priatelia, s ktorými som mala viacero uplakaných telefonátov, a ktorým ďakujem za psychickú podporu, to už vedia a rozpoviem to aj Vám.
Jedno ráno som si privstala skôr, pretože som chcela Elinku vziať na trochu dlhšiu prechádzku. Keď sme boli na trávičke vycikala sa ako obvykle ale prechádzať sa jej veľmi nechclo, práve naopak pýtala sa na ruky, čo u nej vôbec nebýva zvykom. Keď som ju vzala do náručia, zistila som, že sa celá chveje. Eli však nie je psík, ktorý by sa bez príčiny triasol a tak mi to nedalo. Volala som šefke, že musím ísť na veterinu a tak som aj urobila. Keďže sme už viackrát mali osinu / ostý kus trávy / zapichnutú v ušku, tipovala som žeby to snáď mohlo spôsobiť tras. A tak sa konala otoskopia, osina v ušku sa žiaľ potvrdila a vybrala. Keď som však Elinku zložila na zem, odrazu jej "spadol zadok" prestali ju počúvať zadne labky, iba sa odplazila ako ochrnutá pod stôl. Vyplašila som sa, avšak veterinár mi povedal, že je to iba z vysilenia. Mne sa to však vôbec nepozdávalo a tak som žiadala ďaľšie vyšetrenia. Tak jej robili usg bruška, vzali jej krv na testy, ktoré však nič závažné neukázali, na moje naliehanie, že to ochrnutie vôbec nieje v poriadku jej dali infúziu s vittamínmi. Následne ma poslali domov s tým že keď psík nebude v strese a bude doma upokojí sa a prejde to. A tak som s ochrnutým psíkom šla domov, ležala som pri nej na zemi na koberci celý čas a s veľkou pochybnosťou čakala či sa to zlepší. Stav sa vôbec nezlepšil práve naopak, mala sťažené dýchanie, prestala hýbať chvostom len na mňa úpenlivo hľadela tými svojími tmavými očami. To už som ale nečakala volala som na inú veterinu, kde sa špecializujú na neurológiu, keďže som mala podozrenie na poškodenie neurologického charakteru. Žial moje podozrenie sa potvrdilo. Výrazná obrna, silný útlak miechy v dôsledku poškodenej platničky, v oblasti posledného hrudného a prvého driekového stavca. Bolo mi odporúčané vyšetrenie na MRI / magnetická rezonancia, drahá ale presná zobrazovacia technika / ktoré sa koná v narkóze a trvá niečo okolo dvoch hodín, podpísala som súhlas a poslali nás domov. O dve hodiny nám volal veterinár nech ihneď prídem a tak sme sa ponáhľali späť. Ukázal mi snímok z mri kde bolo jasne vidieť naozaj silnú kompresiu miechy, povedal že Elinke je veľmi statočný psík keď napriek takému poškodeniu neplakala iba tichúčko trpela. Najlepším a takmer jediným možným riešením, ktoré mi neurológ aj neurochirurg odporúčali je okamžitá operácia / nebudem Vás zaťažovať odbornými názvami / vysvetlili mi priebeh operácie aj možné trvalé následky po operácii. Ak budú Elinku operovať hneď je približne 85% šanca, že bude znova chodiť hoci už s trvalým obmedzením pohybu, ak by to odkladali na zajtra ostala by na vozíčku. Tých zvyšných 5 - 15% sa nemusí zlepšiť ani po operácii. Oboznámili ma aj s predpokladanou sumou za výkon / čo mi priznám sa trochu vyrazilo dych, lebo sa jednalo o sumu, ktorú som nemala / podpísala som, zaplatila hneď zálohu a išli ju operovať. Operácia trvala od ôsmej večer zhruba do polnoci, kedy mi volali, že snímok na mri vyzeral žiaľ lepšie než klinický nález, ktorý svedčí o poškodení typu Hensen III nie o type II ako sa pôvodne podľa mri predpokladalo. O tom, že som nespala a nejedla asi ani nemusím hovoriť. Navyše keď mi povedali že bude musieť ostať v nemocnici v klietke kde môže iba ležať / aby si neublížila / utešovalo ma iba to, že sú tam odborníci, takže je v dobrých rukách.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára