Sebastiánko a zvítanie s mamou

Po necelých dvoch rokoch čo sme sa sa museli rozlúčiť so Sebíkom, kvôli sťahovaniu do nového mesta, sme sa opať zvítali. Sebastiánko bol z dlhej cesty vyplašený, chvíľu trvalo kým si zvykol. Vyrástol do krásy, má nádhernú dlhú a bohatú srsť, krásny huňatý chvost, vo vnútri je to stále ten dobručký a milý psíček ako keď bol u nás. Elinka nechápala čo sa to deje, prečo je u nás doma ďalší psík / teda okrem sestrinho cavaliera Šmucka / a hrala urazenú dámu, nechcela sa s ním vôbec hrať.... nakoniec ju však prehovoril

Sebík: mamka poď sa so mnou pohrať