Chladný deň / Windy day

V chladné dni treba chrániť chrbátik, aby neprechladol.... Krátky výlet k vode Elinku potešil, hoci obliekanie kabátika nie je obľúbenou činnosťou.

Usmiata Elinka

Elinku síce stále nepočúva pravá nožička ale opäť má na tvári jej krásny úsmev a zvedavý pohľad... Milujem ten jej krásny výraz :) moje malé slniečko sa opäť usmieva a to je hlavné....

Easter time / Veľkonočný čas

Hoci sa nemáme práve najlepšie, keďže som ochorela a Elinku stále nepočúva jedna labka a chodí sa jej o čosi ťahšie než pred mesiacom, ale Veľká noc bola aj tak v znamení hojnosti v úzkom kruhu rodiny. Priateľom, s ktorými som sa mala stretnúť sa týmto veľmi ospravedlňujem, žiaľ kvôli chorobe, teplotám atď som musela zrušiť všetky veľkolepé návštevné aj výletné plány... Ďakujem sestre Dáške za fotky s Veľkonočnou tematikou, keďže som sa akosi nezmohla ani na fotenie. Elinka je na fotkách s bračekom Šmuckom / cavalierik Twist Aldaha Gold/ 

Kačka na balkóne....

Piekli sme kačku, resp. kačacie prsia na jablkách a keďže sa kačka chvíľu slnila nasolená v "sklenenom solárku" na balkóne, Elinka ju tam vytrvalo strážila, aby ju nejaký nepriateľ neuniesol a azda celú nezjedol...

Ďaľšia veľká kontrola

Po niečo vyše dvoch mesiacoch od operácie nás čakala ďaľšia kontrola. Pravá nožička je na tom žiaľ stále rovnako, nezlepšuje sa, je ešte slabá, nemá zachovanú ohybnosť, nemá ani reflexné reakcie položenia... Občas sa mi zdá, že je dokonca o čosi horšia než bola. Ani pri sedení nemá ešte potrebnú stabilitu a vždy je iba tak "pohodená vedľa tela" Navyše má malá pacientka zapálené obe kolienka, pravá nožička je aj mierne opuchnutá, čo sťažuje chôdzu, takže máme teraz prísnejší oddychový režim. Dúfame, že hydroterapie, ktoré ešte plánujeme snáď zlepšia pravú labku ale žiaľ ani lekári nám to nevedia garantovať, nakoľko sa nevie do akej miery bolo poškodené centrum v mieche, ktoré kontroluje chôdzu aj pravou labkou. Takže síce chodíme ale iba veľmi pomaličky, lebo skoordinovať všetky štyri labky, keď jedna z nich veľmi nepočúva je ešte pre Elinku veľmi náročné. Snáď sa ešete podarí zlepšiť aj pravú zadnú labku. 

Chodíme, kráčame, ďakujeme :)

Elinka je už dva mesiace aj zopár dní po operácii, kvôli ochoreniu medzistavcovej platničky. Ako už určite viete, pokiaľ sledujete náš blog, trvalo dlhú dobu, kým sa sama postavila na nožičky. Po neurologických kontrolách sme sa dozvedeli radostnú správu, že napriek ťažkému poškodeniu a stlačeniu miechy, ktoré ochrnutiu predchádzalo, sa jej znovuobjavila motorika v oboch zadných labkách. Po mnohých spoločných rehabilitáciách, cvičeniach, hydroterapii začala kráčať ľavou nožičkou a teraz pomalinky robí kroky už aj pravou zadnou nožičkou! Je síce vidieť, že chôdza jej robí ešte ťažkosti, pravá nožička je slabá, nevie ju zohnúť a neovláda ju úplne, nemá totiž celkom obnovenú funkčnosť  a za ľavou výraznejšie zaostáva. Je možné a pravdepodobné, ako to povedal aj lekár, že Eli už nikdy nebude chodiť tak ako predtým než ochrnula. Ale pre nás je hlavné to, že sama chodí! Nevládze chodiť dlho, nožička sa jej po chvíli chôdze roztrasie, takže kráčame celkom pomaličky :) ale je to krásny úspech. Cvičíme pravidelne aj na fit lopte, ktorú sme pre tento účel na odporúčanie terapeutky zakúpili, viď fotky. Zajtra nás čaká hydroterapia a budúci týždeň po mesiaci ďaľšia veľká neurologická kontrola. 

Ďakujeme ešte raz z celého srdca všetkým vám, ktorí ste nám v tejto ťažkej situácii nezištne a ochotne pomohli finančnými príspevkami, každý podľa svojich možností, vážim si to a som vám vďačná za každé jedno euro, ktorým ste nám prispeli. Som milo prekvapená vašou štedrosťou. Prišli štedré príspevky zo Slovenska, veľa príspevkov z Českej republiky a tiež príspevky od cotonkárov z Poľska! Ďakujeme! Naše výdavky sa ešte nekončia, pretože nás ešte stále čakajú bowenove masáže, dornova metóda a  ďaľšie rehabilitácie, ktoré snáď ešte vylepšia aj pravú nožičku. Vďaka vám som však mohla splatiť pôžičku, ktorú som si na operáciu a liečbu musela vziať. Tak a tu už je moje malé slniečko na fit lopte.... 

handmade card from Poland 

Hodina snehu....

Zvláštny názov článku? V Bratislave ani nie, ta hodina snehu totiž neznamená, žeby sme s Elinkou strávili hodinu vonku na snehu / kedže to jej zdravotný stav žiaľ neumožňuje / hodina snehu znamená, že ráno nasnežilo, sneh vydržal asi tak hodinu a potom sa úplne roztopil. Našťastie sme stihli práve tú hodinku keď sme išli vonku. Elinke sa sneh páčil- je coton tak ako inak? No a keďže je Eli teraz okrem hlavy takmer ako náháčik, bez oblečenia to skrátka vôbec nejde. Švihácky a teplý svetrík so srdiečkami jej uplietla Eli Spišiaková, ktorej týmto ďakujeme. Ďakujem tiež mojej obetavej sestre Dáške, že so mnou pravidelne a ochotne chodí na veterinu, kedykoľvek to Eli potrebuje a tiež za to, že všetky pohonné hmoty sponzoruje. No a samozrejme ďakujem všetkým vám, ktorý ste nám aj finančne pomohli, prípadne to ešte máte v pláne. Je vás naozaj veľa, čo ma príjemne prekvapilo, nečakala som takú odozvu, nebudem vás preto všetkých menovať, som však rada, že sa takouto formou prejavila spolupatričnosť medzi cotonkármi, ochota pomôcť a hlavne ďakujem, že ste ukázali vaše dobré srdcia! Osobitné poďakovanie patrí Martine Markovej - Atíkovej skvelej paničke za to, že to všetko spáchala!  No a teraz už naše spomínané fotky na snehu....