Prvá hydroterapia za nami

Máme za sebou už aj prvú hydroterapiu. Čakala na nás veľká špeciálna vaňa, ktorá vyzerá tak trochu ako akvárium. Na dne je špeciálny pohyblivý / bežiaci / pás. Elinke nastriekali na ranu na chrbte vodeodolný sprej, zapli ju do popruhov, napustili vlažnú vodu a išlo sa skúšať či sa nožičky zlepšili. Hoci má Elinka veľmi rada vodu vonku v prírode ju fascinujú potoky, jazerá, rieky, akékoľvek vodné plochy ale veľmi nerada je vo vani. A tak sa vo vode ihneď roztriasla, pás fyzioterapeutka zapla na najnižšiu možnú rýchlosť a ja som malú povzbudzovala, aby v tak zvláštnom prostredí kráčala. Potom nás prišiel pozrieť neurochirurg a ten z boku sledoval labky vo vode a víťazoslávne nám oznámil, že v ľavej labke sa objavila motorika. To je skvelá správa. Pravá nožička stále bez motoriky. Keďže však je v labkách stále veľmi zvýšený svalový tonus to nám sťažuje cvičenie aj prípadný pohyb. Aj vo vode bolo pre skúsenú terapeutku veľmi náročné labku rozhýbať. Dali sme si 3x5 minút: prvých 5 minút bolo na privyknutie, počas druhej 5 minútovke sme zistili, že ľavá nožička má známky motoriky ale posledných 5 minút sme ani nedokončili lebo už ju labky vôbec neposlúchali a už aj kráčať rovno bolo pre ňu ťažké. Nasledovalo ešte sušenie, ktroé prebehlo rýchlo, keďže má krátku srsť. No a kedže je vonku zima domov sme išli riadne zababušení do deky. 

Keďže nefungujú zadné labky ako škrabkadlo, ako príležitostné škrabkadlo slúžia moje ruky. No a keď som zistila, že otáča hlavičkou dozadu a naznačuje mi, aby som ju poškrabkala na chrbátiku tak som neváhala, no a ešte len potom som zistila akú reakciu vyvolal na jej koži spomínaný sprej... vidíte tie škaredé červené fľaky? No takže sme začali liečiť aj to. Ale v hydroterapii budeme opäť pokračovať v novom roku. Ďakujeme všetkým vám, ktorí nám akoukoľvek formou pomáhate!!

Ako pokračujeme...

Všade dobre, doma najlepšie a doma sa pre Elinku stal útočiskom jej mäkkučký pelech kde momentálne trávi dobrovoľne-povinne takmer všetok svoj čas. Kedže chrbátik trba držať v teple tak jej ho v čase potreby / ked vetráme / prikryjeme dekou, ktorú sme používali pri našich vystúpeniach. Denný kolotoč činností pokračuje: lieky, cikanie, papanie, cvičenie, lieky, cikanie, papanie cvičenie, cikanie... a tak stále dokola. Prebdeté noci, únava, boľavý chrbát, vyčerpanie... verím však, že všetko to stojí za to! A že moje slniečko bude opäť chodiť. Na poslednej fotke už vidíte dezinfekciu po vybratí stehov. Veterinár povedal, že vidí oproti minulej kontrole mierne zlepšenie u jednej nohy, ale zatiaľ nevedel posúdiť či sa objavuje motorika alebo je to iba reflex. Odporúčal nám hydroterapiu, aby sme zistili či sa aspoň v jednej z labiek objaví tak túžobne očakávaná motorika. Dermatitída sa zlepšila, aj labky po kanylácii už nie sú také boľavé vyzerajú už super. Plôšky, ktoré ťaháme pri "akože chodení" po zemi v postroji, sú stále odraté. Statočne bojujeme každý deň. Niektore cvičenie sa robia v stoji, iné v ľahu. Takže ideme opäť potrápiť nožičky s cvičením... 

moje labky už vyzeraju super

zase cvičenie

Prvé dni opäť doma

Po tom čo sme si Elinku doniesli domov / lekár nám ukázal ako Elinku správne držať a ako s ňou cvičiť /  nastala chvíľa očakávania či sa jej stav do pondelka nezhorší. Po tom čo sme ju v byte na zložili na zem, chcela sa rozbehnúť tak ako to zvykla robiť ale potom sa iba sklamane pozrela dozadu na svoje zadné nohy, ktoré ju vôbec nepočúvali. Na 6 týždňov má nariadený prísny "cage rest" ako je doslova napísané v správe. Znamená to, že sa nesmie plaziť po celom byte čo by jej mohlo poškodiť chrbticu, k dispozícii by mala mať priestor zhruba okolo 1x1,5 metra. Zháňali sme vyššiu kovovú ohrádku, avšak tá v nej vzbudzovala panický strach a stúpal jej príliš krvný tlak / čo sa stalo pár krát aj kým bola v nemocnici / po polnočnom telefonáte  nášmu veterinárovi, sme ju napokon dali odpočívať do pelechu a neustále na ňu dohliadali. Dostali sme presný rozpis podávania liekov. Keďže nechcela piť a na infúzie už sme ju nechávať nechceli, dávala som jej piť so striekačkou. Lieky som schovávala do kúska syra, a varila ľahko stráviteľnú stravu čo jej nezaťaží trávanie. Prvú noc som strávila s Elinkou na zemi, ale spať sme nespali, Eli sa neustále budila, keďže brala lieky na povzbudenie močenia, potrebovala často cikať, niekedy sme to stihli do kúpeľne na podložky inokedy som už len vymenila pocikanú podložku v pelechu za čistú. Vedela o tom, že jej treba cikať / čo je skvelá správa / len niekedy to nestihla dať najavo dostatočne skoro. Aj ďaľšie noci sa niesli v podobnom duchu, cez noc som minimálne 7x vstávala a niesla ju do kúpeľne, raz kvôli cikaniu inokedy kvôli vracaniu. Lieky, ktoré aj kvôli infekcii močáku užívala sú veľmi ťažké na žalúdok, a hoci užívala zároveň lieky, ktoré majú žalúdok ochrániť, nepomohlo to a viackrát v noci vracala. V pondelok ráno sa mi zdalo, že pohla chvostíkom - raz ním švihla do boku. Takže keď sme išli  na kontrolu, s radosťou som to lekárovi oznámila, žiaľ nebol to vedomý pohyb ale iba reflex. Napriek tomu, že zlepšenie nenastalo, nenastalo ani zhoršenie - a to bol v našom prípade veľký úspech! Lekár sa rozhodol že s ďaľším mri vyšetrením ešte počkáme, pretože by ju museli opäť uspávať a celý proces liečby by sa opäť spomalil. Urobil opakované neurologické vyšetrenie a potvrdil, že hlboká citlivosť je zachovaná, čo je dobrá správa. Veľmi zvýšený svalový tonus /svalové napätie/ je tiež dôsledkom neurologického poškodenia, a ak sa bude miecha postupne regenerovať mal by tonus časom povoliť. V akej miere sa jej miecha zregeneruje a čo môžem očakávať alebo nakoľko bola poškodená mi nikto povedať nevie, chce to iba čas, trpezlivosť, rehabilitácie / a vieru / U niektorých psíkov sa môže vyvinúť iba tzv.reflexná chôdza nie motorická...

"S tancom ste rozhodne skončili, ak sa objaví motorika a naučí sa opäť chodiť bude mať pravdepodobne trvalo poruchy chôdze a už nebude chodiť tak ako predtým" vyhlásil lekár, keď sa dozvedel, že Eli je tanečníčka. Pretože má doživotný zákaz schodov, skokov, prudkých rotácií... Moja odpoveď však bola, že chcem iba, aby opäť chodila na vlastných labkách bez vozíčka. Nič iné mi netreba.  Po psychickej stránke u nej nastalo zlepšenie,  rodinné prostredie má veľmi pozitívny vplyv, avšak motorika nôh, na ktorú sme tak túžobne čakali, sa stále neobjavila. Do správy bolo uvedené motorika: 0 

Elinku sme vzali na hodinu fyzioterapie, kde bola veľmi milá pani a dovolila mi byť celý čas s ňou. Bola to zároveň tá pani, ktorú som po telefóne prosila, aby Elinku kým bola hospitalizovaná, denne pohladili, pretože veľmi potrebuje cítiť lásku práve teraz. Ona sa usmiala a povedala, že také milé a poslušné psíča by si ihneď vzala domov. A že je to azda najlepší pacient akého mala / čo ma veľmi potešilo / Absolvovali sme laseroterapiu / na liečbu rany na chrbte a dermatitídy okolo zadku / Zároveň mi ukázala ako s ňou cvičiť. Najprv je potrebné zahriatie svalov, potom uvoľnenie napätia masážou svalov aj šliach, a až následne cvičenie s nohami. Toto cvičenie je veľmi dôležité, pretože iba ak sa bude s nohami viakcrát denne cvičiť a budú sa umelo dráždiť reflexné dráhy, iba vtedy si bude jednoducho povedané: mozog pamatať, že zadné nohy stále má a časom ich možno začne používať. Ak by sa s nohami necvičilo, psík by mohol stratiť schopnosť chôdze aj napriek objaveniu sa motoriky. A tak sme dostali postroj na zadné labky, s ktorým chodíme každý deň aspoň na chvíľu von, je to celkom zaberačka na chrbticu, pretože chodíte celý čas zohnutý k zemi. Navyše sa jej pri "ťahaní zadných labiek po zemi" odierajú nožičky, takže ich ošetrujeme. Chrbátik musí byť udržiavaný v teple a suchu, čo znamená že vonku chodíme v kabátiku, keďže má takmer holý chrbátik a je ostrihaná nakrátko. Musím však napísať čo ma hnevá, že som tu v okolí zrejme jediná majiteľka psíka čo zbiera exkrementy. Takže chôdza po priamke a po rovnom povrchu je temer nemožná, kedže na každom desiatom centimetri číhajú exkrementy!  Kiežby to čítali práve tí nezodpovední majitelia, naozaj nie je nič horšie než po príchode domov čistiť nemohúce labky a topánky od h....... aj to je to s čím sa denne potýkame

Kontrola na klinike nás čakala opäť o dva dni.

Pokračovanie v ďaľšom príspevku....

 konečne spinkám v svojom peliešku 

s obľúbenou opičkou pod hlavou 

konečne trochu záujmu v očkách 

Prepustenie do domácej liečby

Elinka teda bola hospitalizovaná v nemocnici a ja zatiaľ doma, v kuchyni stáli na zemi prázdne misky, na vešiaku vôdzka, hladila som snáď každého psa, ktorého som na ulici stretla, a pritom som myslela na moje malé slniečko, taký deficit na mňa doľahol. Opäť mi volali, že ju museli ostrihať pretože dermatitída sa nedá cez takú dlhú srsť liečiť, a že malú skúsia odpojiť od infúzie podať jej tuhú stavu aj perorálne lieky, ktoré musí stále užívať. Začala už sama močiť / sama, avšak za pomoci liekov na močenie / aj kadiť, granule síce odmietla, ale špeciálnu žalúdok šetriacu konzervu zbaštila a to bol aj pre mňa dobrý signál, že jej opäť chutí. Po tom čo konala porada ohľadne Elinkinho stavu, kde svoj názor vyslovili nielen neurológ, neurochirurg ale aj internistka a všetci čo sa o malú bielu pacientku starali, mi volali s tým, že vidia má na ňu neblahý vplyv to, že je v cudzom prostredí, neuvedomuje si prečo je zatvorená v klietke, nemôže sa hýbať, robia s ňou všakovaké procedúry a nikde nemá "svoju rodinu" skrátka, že je vidno, že je na mňa veľmi citovo naviazaná / keď som jej odniesla tričko s vôňou a opičku používala ich ako vankúš/ takže sa rozhodli tak, že mi ju skúsia na víkend prepustiť do domácej starostlivosti s tým, že budem prísne dodžiavať liečebný režim / podávanie liekov, interval močenia, masáže, cvičenie  s nohami / sledovať ju a v pondelok hneď na kontrolu. Celá natešená s motýľmi v bruchu som kráčala za lekárom, keď ma viedol dlhou chodbou až k nej. Vošli sme do miestnosti kde bola na zemi ohrádka, na nej množstvo diek a spoza nich trčala malá biela hlavička, keď som si čupla a zavolala ju menom z celej sily sa priplazila na predných labkách ku mne, zovretá papuľka bez úsmevu, holý chrbátik a roztrasená nechodiaca Elinka. Čakala som rozradostenú a usmiatu Elinku tak ako ju poznám, čakala som vrtiaci sa chvostík ale nedočkala som sa...   

Čo bolo po operácii?

Po operácii ma každý deň informovali o Elinkinom stave. Na druhý deň mi volali, že sa jej ale zhoršil stav, pretože sa odrazu objavila krv v moči, nasadili jej lieky, vkuse jej tiekli infúzie. Lieky nezabrali  a tak jej pridali okrem liekov, ktoré sa po takom zákroku dávajú aj druhé silnejšie antibiotiká a kvôli podozreniu na nádor v močáku jej robili nie celkom bežné usg, to ale našťastie vylúčili, stále sa však nedarilo zvládnuť infekciu. Aby toho stále nebolo málo na ďaľší deň mi lekár volal, že začala krvácať a už jej pomaly nemajú kde zaviesť kanylu, pretože jej praskajú všetky napichnuté cievy, takže jej zaviedli kanyly do zadných labiek. Keďže po operácii musia zdravotníci pomáhať s močením a kadením, opäť nasledoval telefonát, že dostala silnú dermatitídu na dotknutých miestach, musia ju oholiť a nasadiť liečbu aj na to. Povedala som veterinárovi, že Eli je celkom zdravý psík a nikdy jej nič nebolo, načo mi odpovedal, že ak sa niečo pokazí väčšinou sa to pokazí úplne všetko naraz ako v našom prípade. Nepotešilo ma keď povedal, že je smutná, pretože nerozumie čo sa to deje, tak som hneď utekala a odniesla jej tričko, v ktorom som celú noc spala aj jej plyšovú opičku, aby vedela, že som ju neopustila a som stále s ňou / aj keď mi neodporúčali osobnú návštevu u nej / po čom sa jej začal pomaličky zlepšovať stav. Lieky na močák zabrali, hoci stále musela byť na infúziách. Čo ale zaostávalo bolo zlepšenie po neurologickej stránke. Zvyčajne skúšajú psíkov stavať na nohy už druhý deň po operácii avšak kvôli všetkým spomínaným komplikáciám sa všetko odsúvalo. Keď sa podarilo zvládnuť ako tak uvedené problémy, vybrali kanyly zo zadných labieka dali už iba jednu do prednej labky. Dobrá správa bola, že má zachovanú hlbokú citllivosť, vzápätí však moje nadšenie schladili, pretože to ešte ani ďaleka neznamená,  že bude chodiť... Totiž centrá pre motoriku / prirodzený pohyb / sú práve v tej časti miechy, ktorá bola najviac poškodená.
Ozaj ešte som zabudla spomenúť, že keď mi oznámili že Elinka krváca, upozornili ma, že krvácanie môže byť aj v okolí miechy, kde museli lekári odpíliť zo stavcov, aby čo najrýchlejšie uvoľnili tlak na miechu, avšak nemôžu podať lieky na zastavenie krvácania, pretože miecha práve potrebuje na svoju regeneráciu aj krvné zásobovanie a tak sme teda čakali...

pokračovanie v ďaľšom príspevku....

Elinka a vianočné prianie / ako Eli náhle ochrnula /

Býva zvykom, že v predvianočnom čase dávam na blog naše vianočné prianie s Elinkou. Avšak tento rok nám december priniesol tak nečakaný zvrat v našom doterajšom, viacmenej pokojnom, životnom rytme, že som na prianie vôbec nemyslela, jediné na čo som myslela a stále myslím je, aby sa moja Elinka uzdravila a opäť mohla chodiť, vrtieť chvostíkom a smiať sa ako to len ona vie...

Ako už napovedá úvodná fotka, Elinka je po vážnej operácii v intenzívnej domácej liečbe...

Čo sa vlastne stalo, prečo má oholený chrbátik, prečo ju operovali? Nuž moji priatelia, s ktorými som mala viacero uplakaných telefonátov, a ktorým ďakujem za psychickú podporu, to už vedia a rozpoviem to aj Vám.

Jedno ráno som si privstala skôr, pretože som chcela Elinku vziať na trochu dlhšiu prechádzku. Keď sme boli na trávičke vycikala sa ako obvykle ale prechádzať sa jej veľmi nechclo, práve naopak pýtala sa na ruky, čo u nej vôbec nebýva zvykom. Keď som ju vzala do náručia, zistila som, že sa celá chveje. Eli však nie je psík, ktorý by sa bez príčiny triasol a tak mi to nedalo. Volala som šefke, že musím ísť na veterinu a tak som aj urobila. Keďže sme už viackrát mali osinu / ostý kus trávy / zapichnutú v ušku, tipovala som žeby to snáď mohlo spôsobiť tras. A tak sa konala otoskopia, osina v ušku sa žiaľ potvrdila a vybrala. Keď som však Elinku zložila na zem, odrazu jej "spadol zadok" prestali ju počúvať zadne labky, iba sa odplazila ako ochrnutá pod stôl. Vyplašila som sa, avšak veterinár mi povedal, že je to iba z vysilenia. Mne sa to však vôbec nepozdávalo a tak som žiadala ďaľšie vyšetrenia. Tak jej robili usg bruška, vzali jej krv na testy, ktoré však nič závažné neukázali, na moje naliehanie, že to ochrnutie vôbec nieje v poriadku jej dali infúziu s vittamínmi. Následne ma poslali domov s tým že keď psík nebude v strese a bude doma upokojí sa a prejde to. A tak som s ochrnutým psíkom šla domov, ležala som pri nej na zemi na koberci celý čas a s veľkou pochybnosťou čakala či sa to zlepší. Stav sa vôbec nezlepšil práve naopak, mala sťažené dýchanie, prestala hýbať chvostom len na mňa úpenlivo hľadela tými svojími tmavými očami. To už som ale nečakala volala som na inú veterinu, kde sa špecializujú na neurológiu, keďže som mala podozrenie na poškodenie neurologického charakteru. Žial moje podozrenie sa potvrdilo. Výrazná obrna, silný útlak miechy v dôsledku poškodenej platničky, v oblasti posledného hrudného a prvého driekového stavca. Bolo mi odporúčané vyšetrenie na MRI / magnetická rezonancia, drahá ale presná zobrazovacia technika / ktoré sa koná v narkóze a trvá niečo okolo dvoch hodín, podpísala som súhlas a poslali nás domov. O dve hodiny nám volal veterinár nech ihneď prídem a tak sme sa ponáhľali späť. Ukázal mi snímok z mri kde bolo jasne vidieť naozaj silnú kompresiu miechy, povedal že Elinke je veľmi statočný psík keď napriek takému poškodeniu neplakala iba tichúčko trpela. Najlepším a takmer jediným možným riešením, ktoré mi  neurológ aj neurochirurg odporúčali je okamžitá operácia / nebudem Vás zaťažovať odbornými názvami / vysvetlili mi priebeh operácie aj možné trvalé následky po operácii. Ak budú Elinku operovať hneď je približne 85% šanca, že bude znova chodiť hoci už s trvalým obmedzením pohybu, ak by to odkladali na zajtra ostala by na vozíčku. Tých zvyšných 5 - 15% sa nemusí zlepšiť ani po operácii. Oboznámili ma aj s predpokladanou sumou za výkon / čo mi priznám sa trochu vyrazilo dych, lebo sa jednalo o sumu, ktorú som nemala / podpísala som, zaplatila hneď zálohu a išli ju operovať. Operácia trvala od ôsmej večer zhruba do polnoci, kedy mi volali, že snímok na mri vyzeral žiaľ lepšie než klinický nález, ktorý svedčí o poškodení typu Hensen III nie o type II ako sa pôvodne podľa mri predpokladalo. O tom, že som nespala a nejedla asi ani nemusím hovoriť. Navyše keď mi povedali že bude musieť ostať v nemocnici v klietke kde môže iba ležať / aby si neublížila / utešovalo ma iba to, že sú tam odborníci, takže je v dobrých rukách. 

V múzeu / In museum

Ešte začiatkom jesene sme boli v Rakúskom múzeu, kde sa Elinka opatrne zoznámila s diviakom, jeleňom, bobrom aj jej milovanými vtáčikmi...

 To je ale veľké zviera.....

 Hlavne opatrne

 A je to v poriadku dáme si fotku

 Ty si pes? Máš zvláštny chvost... 

 Ejha aký vysoký... 

 konečne vtáčiky, škoda že niesú živé nedá sa s nimi naháňať...